Versão em português 中文版本 日本語版
Polish version La version française Versione italiana
Русская версия English version Deutsch Version

Die Orte des Kobrynski Bezirkes von Und bis zu Ich

Хідры

ХІДРЫ – Ist gewichtig, zentr Хідрынскага s/s, für 10 km auf Pd die Hölle gorada і tschyg. Art. Kobryn, 56 km die Hölle Bresta. аўтадарогі Kobryn-Ds_w_n erhitzend. 295 gaspadarak, 773 schychary (2005). Der Pas пісьмовых крыніцах wjadomy s den XVI. Art. jak sjalenne ў Troksk_m wajaw. EINSCHL. war bei 1563 Хідры – sjalo Patryka¸skaga wojta¸stwa воласці Tscharawatschyzkaga dwara, 22 валокі sjaml і, s якіх 1 frei waloka nadadsena wojtu, 21 – «auf dem Platz»; 20 gaspadarak. Akramja tago, sjaljanam належалі 15 ljasnych walok зямлі (auf tschynschu) і 7 walok auf senaschaz і patreby samkawyja. Bei 1597 wurde sjalo, 22 валокі sjaml і, kartschma geweht. Bei 1642 ermüde adpawedna s рэвізора Ds. Сапегі auf павіннасць sjaljane плацілі 55 Groschen ў s валокі. Bei 1786 засценкі sjala налічвалі 259 margo ў зямлі. Paslja das 3-Hektar padselu Retschy Paspal_taj (1795) bei skladse der Rassen. імперы і, bei Kobrynsk_m gefallen., s 1801 ў Grodsenskaj der Lippen. Bei 1890 Хідры – chutary (уладальнікі Ska¸ronsk_ і Sadarno¸sk і), 124 1/2 dses. sjaml і, bei Werchaleskaj der Ochse. Bei 1897 ist gewichtig, 63 dwary, 432 schychary, дзейнічалі chlebasapasny магазін, stück- krama. Bei 1905 413 schycharo ў. Bei 1911 ist Nawass±lka¸skaj der Ochse gewichtig. tago sch paweta, 530 schycharo ў. S 1921 ў skladse Polschtschy, bei Nawass±lka¸skaj гміне Kobrynskaga gefallen. Paleskaga wajaw., 36 damo ў 246 schycharo ў працавалі die Schule, вячэрнія die Kurse. S 1939 ў BSSR, s 15.01.1940 ў Kobrynsk_m r-nicht Breszkaj wobl., s 12.10.1940 і s 18.12.1972 – zentr selsaweta tago sch ra±na, s 16.07.1954 ў Pezka¸sk_m s/s. Bei 1940 chutary, 99 dwaro ў, 436 schycharo ў дзейнічалі магазін, die Hütte-tschytalnja, patsch. Die Schule. Auf ter. selsaweta налічваліся 23 nasselenyja die Punkte, 426 dwaro ў, 2111 schycharo ў. Bei Wjalikuju Ajtschynnuju wajnu ў bajach s njam.-fasch. захопнікамі вёскі загінулі 2 воіны Saw erhitzend. Arm іі і partysan. Bei 1965 auf магіле (auf pa¸n.-sach. ускраіне ist і) ustano¸leny абеліск, які taksama ¸schano¸waje pamjaz 37 adnawjasko¸za ў загінуўшых bei bajach s акупантамі gewichtig. Bei 1949 stworany kalgas імя Stal_nskaj канстытуцыі (ab'jadno¸wa ў 40 gaspadarak). Pawodle перапісу 1959 503 schychary, bei 1970 – 515 schycharo ў. Bei 1999 284 gaspadark і, 812 schycharo ў zentr kalgassa "Sara" (s 2004 SWK «Usychodsjatschaja sara»). Prazujuz 2 магазіны, дзіцячы der Garten, das Kulturhaus, die Bibliothek, spart. Der Komplex s bassejnam, sjarednjaja die Schule, stalowaja, adds. suwjas і, feltsch.-akuschersk_ der Punkt, камбінат das Alltagsleben. abslugo¸wannja.

Хабовічы

ХАБОВІЧЫ – Ist ў Ds_w_nsk_m s/s, auf pa¸d.-sach gewichtig. berase des Kanals Kasazkaga. Für 18 km auf PdU die Hölle gorada і tschyg. Art. Kobryn, 63 km die Hölle Bresta. transpartnyja сувязі der Pas a¸tadarose Kobryn-Ds_w_n. 242 gaspadark і, 668 schycharo ў (2005). Der Pas пісьмовых крыніцах wjadomy s den XVI. Art. jak sjalenne ў Troksk_m wajaw. EINSCHL. bei 1563 Chabow_tschy – sjalo ў Kobrynskaj ekanom іі WKL, 17 walok зямлі. Bei 1597 sjalo Sjalezkaga wojta¸stwa Kobrynskaga starostwa, дзейнічала kartschma. Bei 1724 sjalo ў Breszkaj ekanom іі, 29 walok зямлі. Bei 1789 ist gewichtig, 29 walok 40 margo ў sjaml і, 47 gaspadarak, 260 schycharo ў, kartschma; bei skladse Ds_w_nskaga des Schlüssels jene scha ekanom іі. Paslja das 3-Hektar padselu Retschy Paspal_taj (1795) bei skladse der Rassen. імперы і, bei Kobrynsk_m gefallen., s 1801 ў Grodsenskaj der Lippen. Bei 1890 sjalo – 2350 1/4 dses. sjaml і, zarkwa; zark. prytscht – 60 dses. sjaml і; bei Blozkaj (Balozkaj) воласці. Pry sjale W.Dsembsk_ waloda ў 4 dses. зямлі. Bei 1888 Хабовіцкі prawasla¸ny prychod налічва ў 1148 верніка ў. Bei 1897 sjalo (pry wajenna-kamun_kazyjnaj darose Kobryn-Ds_w_n), 76 dwaro ў, 551 schychar, дзейнічалі Pakro¸ski zarkwa, zark.-prychodskaja die Schule, chlebasapasny магазін, 2 wetranyja mlyny, піцейная ¸stanowa. Bei 1905 670 schycharo ў. Bei 1911 607 schycharo ў. S 1921 ist ў skladse Polschtschy gewichtig, bei Balozkaj (Blozkaj) гміне Kobrynskaga gefallen. Paleskaga wajaw., 143 Damen, 741 schychar. Bei 1930 prazawala die Schule. S 1939 ў BSSR, s 15.01.1940 ў Ds_w_nsk_m r-nicht Breszkaj wobl., s 12.10.1940 ja 30.10.1959 – zentr selsaweta tago sch ra±na, potym ist ў skladse Кісялёвіцкага s/s, s 08.08.1959 ў Kobrynsk_m r-nicht gewichtig. Bei 1940 ў w±szy 184 dwary, 852 schychary, дзейнічалі patsch. Die Schule, магазін. Auf ter. selsaweta налічваліся 3 nasselenyja die Punkte, 1431 schychar. Bei Wjalikuju Ajtschynnuju wajnu ў bajach s njam.-fasch. захопнікамі auf den Stutzern загінулі 14 adnawjasko¸za ў (bei 1965 ustano¸leny абеліск). Bei 1949 22 гаспадаркі аб'ядналіся ў kalgas імя Molatawa (starschynja M.S.M_Sjuk). Pawodle перапісу 1959 ў Chabow_tschach 448 schycharo ў, bei 1970 – 1048 schycharo ў. Bei 1999 255 gaspadarak, 713 schycharo ў, zentr kalgassa імя Kutusawa (s 2004 SWK «Kutusa¸sk і»). ±sz магазін, das Kulturhaus, die Bibliothek, дзіцячы der Garten, 8-gadowaja і філіял der Musen. Die Schulen, feltsch.-akuschersk_ der Punkt, stalowaja, adds. suwjas і, wetutschastak.

Хадынічы

ХАДЫНІЧЫ – Ist ў Nawass±lka¸sk_m s/s, für 23 km auf Pd die Hölle gorada і tschyg gewichtig. Art. Kobryn, 60 km die Hölle Bresta. transpartnyja сувязі der Pas a¸tadarose Kobryn-Makrany. 104 gaspadark і, 226 schycharo ў (2005). Bei 1567 Chadyn_tschy – ma±ntak, uladanne Ramana і Mikes Kulnew_tscha ў (bei 1565 Sjam±n і Dsjam'jan Kulnew_tschy), bei Breszk_m gefallen. pobatsch s ma±ntkam праходзіла mjascha Kobrynskaga gefallen. Pasnej Kandrat Chadyn_zk_ sawjaschtscha ў ma±masz Lepjasso¸skamu prawasla¸namu manastyru. Bei 1667 St. Tabensk_ auf tschale swajgo atrada sdsejsn і ў der Einfall auf ma±ntak, ale ў paraneny манахамі і pam±r. Брэсцкі padsudak Pschasdsezk_ apra¸da ў manacha ў, adnak bei хуткім die Stunde selbst taksama rasrabawa ў ma±ntak. Paslja хадайніцтва Kljamenz_ja Trysny, архімандрыта Віленскага Swjataducha¸skaga manastyra, ў atrymany каралеўскі ліст s sagadam Pschasdsezkamu і Tabensk_m wjarnuz ma±masz manacham. Bei 1679 Galo¸ny Літоўскі trybunal wyraschy ў sprawu auf karysz manastyra. S 1691 ja 1740 ma±ntak snachods і ў sja wa ўладанні basyljan Lepjasso¸sk_ch. Pasnej sno ў узнікалі спрэчкі für ma±masz паміж манахамі і панамі Slawakam_ і war Puchalsk_m і, і wyraschana auf karysz апошніх rechts. Paslja das 3-Hektar padselu Retschy Paspal_taj (1795) bei skladse der Rassen. імперы і, bei Kobrynsk_m gefallen., s 1801 ў Grodsenskaj der Lippen. Bei 1890 ist ў Werchaleskaj der Ochse gewichtig., 1774 dses. зямлі. pobatsch знаходзіліся adnajmennyja: pass±lak, 179 1/2 dses. sjaml і, і 2 ma±ntk і, уладанні S.Mar'janow_Tscha (399 1/2 dses. sjaml і) і A.Ljub_Mawa (186 dses. sjaml і). Bei 1897 ў w±szy 40 dwaro ў, 274 schychary, zarkwa auf могілках, chlebasapasny магазін; bei аколіцы – 15 dwaro ў, 76 schycharo ў. Маёнткі налічвалі: Хадынічы-Шаўчука – 8 schycharo ў, Chadyn_tschy-Mar'janow_tscha – 10 schycharo ў, Chadyn_tschy-Maz_juka – 14 schycharo ў, me¸sja wetrany mlyn. Bei 1905 ist існавалі (302 schychary) і ma±ntak (10 schycharo ў) gewichtig. Bei 1911 ў skladse Nawass±lka¸skaj der Ochse.; ist – 374 schychary gewichtig; аколіца – 32 schychary; ma±ntak, uladanne A.Korsaka – 43 schychary. S 1921 ў skladse Polschtschy, bei Nawass±lka¸skaj гміне Kobrynskaga gefallen. Paleskaga wajaw.; ist gewichtig, 59 dwaro ў, 308 schycharo ў, і 2 falwark і, 3 dwary, 26 schycharo ў (Malen). Bei 1930 prazawala die Schule. S 1939 ў skladse BSSR, s 15.01.1940 ў Ds_w_nsk_m r-nicht Breszkaj wobl., s 12.10.1940 ў Werchalesk_m, s 30.10.1959 ў Nawass±lka¸sk_m selsawetach, s 08.08.1959 ў Kobrynsk_m r-nicht. Bei 1940 ist gewichtig, 95 dwaro ў, 489 schycharo ў, prazawala patsch. Die Schule. Bei Ist Matt, Ajtsch. wajnu Chadyn_tschy акупіраваны njam.-fasch. захопнікамі s tscherw. 1941 ja ліп. 1944 bei 1949 17 gaspadarak аб'ядналіся ў kalgas "Peramoga" (starschynja die Straße des Punktes î_¬á½á¯¬). Pawodle перапісу 1959 g, 352 schychary, bei 1970 – 356 schycharo ў. Bei 1999 115 gaspadarak, 258 schycharo ў, bei skladse kalgassa імя Tschkalawa (s 2004 SWK «Werchalesk і»; zentr – das Jh. Werchalesse). ±sz магазін, den Klub, бібліятэка. Bei dem Jh. Chadyn_tschy нарадзіліся ist weiß. mastak І.В.Андрасюк, ist weiß. лінгвіст, der Pädagoge, журналіст W _. І ў tschanka ў (s'ja¸ljajezza den Mitgliedern redkaleg іі часопіса «Rodnaje des Wortes»).

Худлін

ХУДЛІН – Ist ў Garadsezk_m s/s, für 27 km auf Bei die Hölle Kobryn, 4 km die Hölle tschyg gewichtig. Art. Garadsez (auf лін іі Brest-Gomel), 71 km die Hölle Bresta. аўтадарогі Kobryn - Іванава erhitzend. 49 gaspadarak, 108 schycharo ў (2005). Bei 1499–1500 bei лісце княгінь Uljanas і Ganny ўпамінаецца jak das Jh. Chodl_n. Bei 1563 Chodl_n – sjalo Gruscha¸skaga wojta¸stwa воласці Garadsezkaga dwara Kobrynskaj ekanom іі, 16 walok зямлі (jakasz зямлі drennaja), 13 gaspadarak, s іх 3 gaspadary-budn_k_ (auf Paless_ развозчыкі tawara ў).
Bei 1786 sjalo ў Breszkaj ekanom іі, 16 walok зямлі. Paslja das 3-Hektar padselu Retschy Paspal_taj (1795) bei skladse der Rassen. імперы і, bei Kobrynsk_m gefallen., s 1801 ў Grodsenskaj der Lippen. Bei 1890 sjalo, 360 1/2 dses. sjaml і; ma±ntak, uladanne І.Мітрашэўскага, 276 dses. sjaml і; bei Sela¸skaj der Ochse. Bei 1897 ist (pry paschtowym schljachu Kobryn-P_nsk і лін іі Paleskaj tschygunk і), 67 dwaro ў, 420 schycharo ў, працавалі die Schule gramaty, chlebasapasny магазін gewichtig. Ma±ntak налічва ў 11 damo ў, 72 schychary. Bei 1905 ў w±szy 483 schychary. Bei 1911 ist Garadsezkaj der Ochse gewichtig. tago sch paweta, 544 schychary. S 1921 ў skladse Polschtschy, bei Garadsezkaj гміне Kobrynskaga gefallen. Paleskaga wajaw., 31 Haus, 192 schychary. S 1939 ў skladse BSSR, s 15.01.1940 ў Antopalsk_m r-nicht Breszkaj wobl., s 12.10.1940 – zentr selsaweta tago sch ra±na, s 16.07.1954 ў Gruscha¸sk_m, s 21.01.1961 ў Garadsezk_m selsawetach, s 08.08.1959 ў Kobrynsk_m r-nicht. Bei 1940 ў w±szy 109 dwaro ў, 372 schychary, працавалі patsch. Die Schule, kaap. магазін; арганізаваны kalgas імя 6. ses іі Wjarch. Saweta BSSR (55 Pferde, 80 galo ў heftig ragataj schyw±ly). Bei Wjalikuju Ajtschynnuju wajnu Chudl_n акупіраваны njam.-fasch. захопнікамі s tscherw. 1941 ja ліп. 1944 bei 1949 52 гаспадаркі аб'ядналіся ў kalgas імя Schwern_ka. Pawodle перапісу 1959 308 schycharo ў, bei 1970 – 235 schycharo ў. Bei 1999 51 gaspadarka, 116 schycharo ў, bei skladse kalgassa-kamb_nata імя Dsjarschynskaga (s 2004 AAT "Garadsez-Agra"; zentr – das Jh. Garadsez). Дзейнічае магазін. Bei dem Jh. Chudl_n narads і ў sja ўдзельнік rew. ruchu ў Sach. Belarus і, адзін s арганізатара ў partys. ruchu auf Kobrynschtschyne ў die Lumpen Ist Matt. Ajtsch. wajny M.Z.Schysch (bei 1974 bei zentry вёскі ¸stano¸lena stela).

Die Navigation

Die Suche

Unsere Partner