Versão em português 中文版本 日本語版
Polish version La version française Versione italiana
Русская версия English version Deutsch Version

Les articles sur Kobryn : Au nombre de l'Empire russe

Aux bois zvyazany z Kobrynchtchynaj

Grybaeda ў Alyaksandr Syargeev_tch (15/01/1795, pavodle іншых крыніц 1790 Maskva — 11/02/1829). Расійскі пісьменнік і dyplamat. Byчыўся ў Masko¸sk_m універсітэце, 3 1812 g sloujy ў chez arm іі (1813-1816 chez Kobryn і Brestse). 3 1816 chez Petsyarbourgou, dze syabrava ў z A.S.Pouchk_nym. CHyrokouju vyadomasts' prynesla la fosse kamedyya «la Montagne l'enfer rozoumou» (напісана ў 1822-1824, vydadzena ў 1833). Près de 1828 adpra¸leny paslom chez Pers_ju, dze загіну ў l'enfer des mains fanatyka ў.

Малахоўскi Ouladz_sla ў Jul'yanav_tch (1827, byly ma±ntak Matsy Kobrynskaga paveta, zaraz Kobrynsk_ раён — 07/10/1900), адзін z кіраўніко ў pa¸stannya 1863—1864 chez Pol'chtchy, Літве і Belarous_. Zakontchy ў Sv_slatskouju гімназію, Petsyarbourgsk_ інстытут інжынера ў chlyakho ў зносін. Адзін z кіраўніко ў партыі "tchyrvonykh", найбліжэйшы памочнік K.Kal_no¸skaga. Z tchervenya 1863 ouvakhodz і ў près du stock d'Adtszela кіраўніцтва правінцыямі Літвы, potym Vykana¸tchaga addzela Літвы. Chez féroce — сакавіку, чэрвені — jn і ў ні 1863 паўстанцкі начальнік Вільні. Naladjva ў сувязі z рускімі revaljutsyyaneram і, z арганізацыяй «Zyamlya і la volonté». Sa jn і ў nya 1863 pour myajoj sur illégal становішчы, vyekha ў chez Petsyarbourg, potym chez K±n_gsberg, dze ў прадстаўніком Kal_no¸skaga, удзельніча ў chez выданні les journaux «Glos z Літвы», zajma¸sya zakoupkaj і dasta¸kaj зброі pour pa¸stantsa ў. 3 1866 jy ў chez Angl іі pad прозвішчам Léon Varnerke. Naby ў chyrokouju vyadomasts' cheragam vynakhodak chez галіне фотатэхнік і, près de 1875 skanstrouyava ў fotaaparat sa skroutchanaj kasetaj, які спецыялісты лічаць pratatypam du "Kodak". Chez les 1880 reptiles некалькі razo ў pabyva ў près des Races іі, chez t.l. Chez Maskve і Petsyarbourgou, удзельніча ў chez fotavysta¸kakh, chez заснаванні секцыі fatagraf іі Paсійскага імператарскага тэхнічнага tavarystva. Апошнія les reptiles jy ў chez Jeneve.

Genadz' Кісялё ў, Vyatchasla ў Chal'kev_tch.
Entsyklapedyya гісторыі Belarous_. Mn 1999 T 5 s 57.

Мiцкевiч Jul'yan Alyaksandr (1801-16.11.1871), juryst, prafesar les droits. Malodchy le frère paeta d'Adam Міцкевіча. Naradz і ў sya ў Navagroudkou. Zakontchy ў jurydytchny fakoul'tet Віленскага універсітэта. Près de l'heure stoudentstva akty¸na дзейніча ў chez tavarystve філарэта ў, pour chto ў arychtavany і ў лістападзе 1823 — красавіку 1824 adbyva ў znyavolenne ў klyachtary frantsyskantsa ў chez Вільні. Près de 1826 ouznagarodjany le yack lepchy stoudent, atryma ў le degré магістра abodvoukh le droit ў. 3 1828 pratsava ў настаўнікам chez Kramyanetsk_m ліцэі sur Valyn і, prafesar rymskaga les droits va універсітэтах un St Ouladz_m_ra ў Кіеве (z 1835) і ў Kharkave (3 1840).

Près de 1857 koup і ў ma±ntak Goubernya pad Kobrynm, dze jy ў z syam'±j paslya vykhadou ў adsta¸kou (prykladna z 1859). Ici ±n chez perapynkakh паміж гаспадарчымі справавамі rykhtava ў oui droukou navoukovyya pratsy «Entsyklapedyya du droit» і «le Cours rymskaga les droits». Pour les reptiles jytstsya sur Kobrynchtchyne syam'ju Міцкевіча ў neadnojtchy наведвалі пляменнікі — дзеці d'Adam Міцкевіча — Ouladz_sla ў (ouperchynju naveda ў Kobryn chez 1861), Maryya (chez 1862), paznej - Juzaf.

Chez Kobryn sur старадаўніх могілках en chauffant Pierre-Pa¸la¸skaj tsarkvy zakhava¸sya помнік sur syamejnaj магіле Міцкевіча ў. Ici apratcha Alyaksandra pakhavany yago jonka Tereza і le fils Frants_chak.

Radzevitch Maryya [02/02/1863, s. Pyanjuga Zel'venskaga раёнa — 16 (?).11.1944], polonais пісьменніца, a¸tar bol'ch pour 40 apovestsej і a dirigé, prysvetchanykh jytstsju paleskaj de la noblesse і syalyanstva, pryrodze і pobytou simple ljudzej, et taksama настальгічнаму patryyatyzmou, ідэалізацыі patryyarkhal'naga мінулага. Grand tchastkou jytstsya pravyala ў ma±ntkou Grouchava (Kobrynsk_ pavet), dze пісала svae tvory, якія друкаваліся ў à Varsovie.

Tra¸gout Ramoual'd Ljudv_kav_tch (16/01/1826, s. Chastakova Kamyanetskaga раёнa — 05/08/1864), адзін z кіраўніко ў pa¸stannya 1863 — 1864 chez Polyitchy, Літве і Belarous_. Падпалкоўнік расійскай arm іі (1845 — 1862), удзельнік Krymskaj vajny 1853-1856 z 1862 jy ў chez ma±ntkou Vostra ў Kobrynskaga paveta. Chez красавіку 1863 ouznatchal і ў Kobrynsk_ паўстанцкі atrad, які дзейніча ў sur Paless і, ў tsyajka paraneny. apynou¸chysya ў à Varsovie, pradsta¸lya ў інтарэсы pa¸stantsa ў pour myajoj (chez Paryjy). La fosse ў prysvoeny tchyn du général. OUznatchal і ў chez кастрычніку 1863 Natsyyanal'ny ¸rad près de Varsovie і рэарганізаваную ім pa¸stantskouju армію. 30/03/1864 ў arychtavany. Pavodle prygavorou vaennaga les navires pavechany ў Varcha¸skaj цытадэлі.

Cha¸tchenka Taras Rygorav_tch (25/02/1814 - 26/02/1861), украінскі paet, l'expert, revaljutsyyaner-demakrat. Z 1829 ў prygonnym par le serviteur — paka±vym par la danse cosaque — chtabs-rotm_stra lejb-gvardy_ ¸lanskaga le bâton de Pa¸la Vas_l'ev_tcha Engel'garta, які ў zyatsem kobrynskaga du baron Rygora Rygorav_tcha Engel'garta. Près de 1829 pa daroze z Alypan chez Вільню syam'ya P.V.Engel'garta z à Tarasam Cha¸tchenkam zayazdjala ў ma±ntak R.R.Engel'garta ў s. Koustov_tchy і nekatory l'heure jyla là.

Les commentaires